Vyučovanie náboženstva na školách

Autor: Dušan Seberíni | 13.10.2017 o 9:00 | Karma článku: 4,81 | Prečítané:  1178x

V súčasnosti sa hovorí o reformnom návrhu pre výuku náboženstva na slovenských školách. Som presvedčený, že reforma v tomto smere je potrebná, ale taká, ktorá by vylúčila vyučovanie náboženstva na štátnych necirkevných školách!

Som kresťan a veľmi dobre rozumiem tejto otázke. A práve preto som presvedčený, že vyučovanie náboženstva do slovenského sekulárneho školstva nepatrí. Uvádzam nasledovné hlavné dôvody.

1. Vyučovanie náboženstva na školách krutým spôsobom diskriminuje veľkú časť nekatolíckeho kresťanstva.

Kresťanstvo na Slovensku má 3 výrazné prúdy - katolícky, evanjelický a evanjelikálny. Najstarší a najpočetnejší prúd je katolícky a ten je úplne prirodzene zvýhodňovaný svojou majoritou. Znamená to, že si môže aj v otázke vyučovania náboženstva na školách prakticky toto právo uplatňovať. Samozrejme, že toto právo si rovnako uplatňuje aj evanjelický prúd, ibaže nie prakticky. Učitelia evanjelickej náboženskej výchovy sa temer vždy musia podriadiť časovo i priestorovo nepísanému pravidlu, že katolícke náboženstvo má prednosť. To pôsobí diskriminujúco najmä na menších školách, kde je náboženstvo samozrejme vyhradené na poslednú hodinu. A ak pre evanjelikov nie je voľná ďalšia trieda, musí byť evanjelické náboženstvo šibnuté na popoludnie. A to znamená pre minoritu evanjelických detí odkrojiť z ich voľného času. Preto sa táto minorita stále stenšuje.

Zdá sa nám samozrejmé, že sa nevyučuje v školách náboženstvo tej-ktorej evanjelikálnej cirkvi. Veď počet detí z evanjelikálnych cirkví býva v triedach často zanedbateľný. Ale práve fenomén počtu prináša pre celý evanjelikálny prúd protiústavnú diskrimináciu, ktorá pôsobí ako začarovaný kruh. Ústava SR hovorí, že „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. (hl. II. čl. 12/2)

Ibaže ten začarovaný kruh pôsobí tak, že evanjelikálne cirkvi nemajú na území SR proporcionálne rozmiestnený dostatočný počet učiteľov náboženstva s primeraným vzdelaním, ktoré požaduje pre túto oblasť legislatíva SR. A ani nemôžu v budúcnosti mať, pretože absolventi univerzít s nekatolíckym teologickým vzdelaním učiteľského smeru by nenašli uplatnenie.

A tak sa v školách SR vyučuje katolícke náboženstvo hravo, evanjelické so značnými problémami a evanjelikálne vôbec.

2. Vyučovanie náboženstva v základných školách prináša nechutnú polarizáciu a do detských dušičiek vtláča nežiadúcu dilému.

Praktickým príkladom je zvesť o Jánovi Husovi. Žiaci tej istej triedy sa o ňom učia na hodinách dejepisu jednotnú verziu, ale pre nedostatok času oklieštenú o potrebné historické pozadie. A potom sa tí žiaci učia na hodinách náboženstva dve protichodné verzie. Jedna je katolícka a druhá evanjelická. A tak dve protichodné náboženské verzie rozdeľujú myslenie žiakov v triede a tretia - historická verzia ich nijako nezjednocuje.

Tých dôvodov je samozrejme viac. Uviedol som len dva. Ale aj to by bolo len mútenie vody, keby som neprinieol aj návrh na riešenie tejto otázky.

Tu vychádzam zo skutkového stavu v zboroch evanjelikálnych cirkví, ktorý pôsobí osvedčene a úspešne už dlhé desaťročia. V evanjelikálnych cirkvách - na rozdiel od katolíckej a evanjelickej - rodičia berú svoje deti od útleho veku so sebou na bohoslužby. A tam - počas priebehu bohoslužby - sú deti podľa vekových kategórií zaradené zvyčajne do troch skupín a v každej skupine sa deťom venuje určená osoba. Formou, ktorá je vhodná pre tú-ktorú vekovú kategóriu sú deti vyučované vo svojich triedach a pritom sú touto formou zúčastnené na bohoslužbách.

Zo svojej dlhoročnej praxe a znalosti týchto pomerov zodpovedne vyhlasujem, že deti v evanjelikálnych cirkvách majú náboženskú výchovu na takej vysokej úrovni, ktorá mnohonásobne prevyšuje úroveň vyučovania náboženstva na školách. A to platí z aspektu teologicko-teoretického,  morálneho aj spoločenského.

 

Keďže je evidentné, že postoje jednotlivých kresťanských prúdov majú objektívne polarizačný charakter, nie je vhodné, aby sa tento fenomén pestoval v školách. Zvlášť ak vnímame v poslednom čase časté politické zneužívanie náboženskej výchovy. Preto navrhujem legislatívne vypustiť vyučovanie náboženstva zo škôl a presunúť toto vyučovanie na náboženskú pôdu jednotlivých cirkví!

Samozrejme tu vyvstávajú nové problémy, ktoré sú však riešiteľné. Jedným problémom je, že rímskokatolícka cirkev bohoslužby odbavuje v kostoloch a kostoly väčšinou nemajú priľahlé miestnosti, vhodné na vyučovanie náboženstva. Ďalší problém je, že učitelia rímskokatolíckeho a gréckokatolíckeho náboženstva sú štátom platení. Učitelia evanjelického náboženstva sú väčšinou kňazi a kapláni. A učitelia evanjelikálneho prúdu stále vyučujú bez akéhokoľvek finančného odmeňovania. To by si žiadalo úpravu na zjednocujúcu platformu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kiska ukončil dlhoročný spor, vymenoval nových ústavných sudcov

Ústavný súd bude po takmer troch rokoch opäť v kompletnom zložení.


Už ste čítali?