Našťastie ihneď mi zaplo a tak som medzi smiechom vysvetlil, že nie som parkoviskový žobrák, dokonca mám na parkovisku svoje auto a potrebujem skutočnú pomoc. Aj on sa rozchechtal a prešiel tých pár krokov k môjmu autu, pomohol mi a ja som mu odchádzajúc zakýval. A on zakýval mne.
ČO SA VLASTNE STALO
Prvý raz za mnoho desaťročí sa mi prihodilo, že mi na dverách auta zamrzol spúšťač okna a nedalo sa stiahnuť. Zistil som to až keď som vchádzal na parkovisko supermarketu a pri rampe som si chcel vyzdvihnúť parkovaciu kartičku. Čo teraz. Za mnou stála šóra áut, predo mnou závora. Tak som sa posunul dopredu až na doraz závory a chcel som cúvnuť s vytočeným volantom, aby som sa kúsok odchýlil od parovacieho stĺpika a mohol vyjsť z dverí. Ale vodič za mnou sa mi nalepil na zadok a tí za ním sa nalepili na neho. Nuž som sa musel vyterigať von pravými dverami, stlačiť na stĺpiku tlačítko, vytiahnuť si parkovaciu kartičku a šup tými dverami rýchle dnuká. Podarilo sa. Zaparkoval som.
Lenže keď som po hodine vychádzal, akosi v predvianočnom nákupnom zhone som pozabudol na zamrznutý spúšťač a spomenul som si na to až pred závorou. Čo teraz? Za mnou zase kopa áut, dopredu sa nedá a dozadu tiež. Tak som sa posunul k závore až na doraz a podarilo sa mi ľavé dvere odchýliť tak, aby som sa prešuchol von.
No a to ďalšie už poznáte. Ochotný pán od bavoráka podišiel so mnou, ja som sa prešuchol do auta a podal som mu kartičku, on ju zastrčil a ja odchádzajúc som mu zamával. A on mne tiež.
Manželka mi vysvetlila, že namiesto superkvalitnej americkej páperovej vetrovky potrebujem čínsku, dobre vyzerajúcu, syntetickou riasninou vyplnenú a prešívanú. A príbuzní mi doporučili ten čierny teplučký čiapkoklobúk nahradiť modernejšou pohlavnou prikrývkou.
Ale ja som tvrdohlavo odolal.
Lebo chyba nie je v mojom vysoko kvalitnom -ale nemožnom- oblečení. Chyba je v našej frazeológii.
Vo fázovo deformačnom významovom posuve našej základnej frazeológie.
AKO JE TO VLASTNE S NAŠOU FRAZEOLOGICKOU ZÁSOBÁRŇOU ?
Už dlhší čas si uvedomujem, že naša reč je systematicky deformovaná. V minulosti bola deformovaná lexikálnymi implantátmi z iných jazykov, ale dnes je deformovaná celou fufňajúcou frazeológiou. Máme plný batoh odporne dokrkvaných klišé. A je to import zámorských idiomatických ustálenín. Kuknite.
Vojdete do obchodu a namiesto nášho „Čo by ste si želali“, alebo okázalého „Čo sa bude páčiť“, začujete smiešne, hlúpe a predovšetkým falošné „Ako vám môžeme pomôcť“. Nie je to naše. Je to lacný preklad anglického „How can I help you“ alebo okázalého „What can I do for you“.
Zvyknem odpovedať: „Tristo eurákov.“
A poväčšine kukám na vypleštené očí „pomáhača“, kým mu dôjde, že odpovedám na jeho hlúpu otázku. Keď mu to dôjde, samozrejme že mi tristo eurákmi pomôcť nechce, tak sa vzdiali a ja sa môžem v obchode porozhliadnuť. Keď nájdem, čo by sa mi hodilo a chcel by som bližšie informácie, predavač už nezvykne prísť s takým úsmevom ako pri prvom kontakte. Lebo ten prvý príhovor predavača je len naučená falošná, kŕčovitým úsmevom dekorovaná fráza...
Podobne aj slušná prosba o skutočnú potrebu pomoci sa zmenila zásluhou rafinovaných prosebníkov na sprofanovanú formulku žiadosti o dobrovoľný príspevok - na lieky, pre chorú dcéru, na zaplatenie operácie dieťaťa a - veď to poznáte...
Nuž treba pracovať na vývoji novej idiomatiky, lebo prosba: „Prosím vás, mohli by ste mi pomôcť?“ už nie je prosbou o pomoc, ale žiadosťou o dve-tri eurá.
